•      Prvopočiatky školského vzdelávania v Snakove  sa datujú od roku 1818, ale je predpoklad, že siahajú hlbšie, a to do čias vydania zákona (rok 1777) RATIO EDUCATIONIS PUBLICAE TOTIUSGUE REI LITERARIARE PER REGNUM HUNGARIAE ET PROVINCIAS EIDEN ADNEXAS (Sústava verejnej výchovy  a  všetkého  školstva v Uhorskom kráľovstve a v  provinciách k nemu pripojených). Reformou bola uzákonená povinná  školská   dochádzka detí vo veku od 6 do 12 rokov.

           Prvým učiteľom v Snakove bol roľník Ján Prokopovič, narodený v Renčišove, okres Sabinov. V Snakove pôsobil ako kantor, kostolník a učiteľ do roku 1860. Vyučoval v  gazdovskom  dome. Jediným  zariadením školy bol stôl a stolička pre učiteľa.  Žiaci  sedeli na  hlinenej  podlahe, mechanicky  opakovali po učiteľovi predpísané modlitby, abecedu a počty. Žiaci na písanie používali tabuľky, na ktoré písali griflíkom. Učebnicu mal iba učiteľ. Vyučovacím jazykom bol miestny dialekt.

           Po roku 1860 pôsobil v Snakove učiteľ Andrej Ošľacký, narodený v Krivom. V Snakove pôsobil 15 rokov.

           V rokoch 1873 - 1875 občania Snakova postavili drevenú školu, ktorá neskôr zhorela. Murovaná budova školy (dnešná budova materskej školy) bola postavená v roku 1894. Iniciátorom  výstavby bol miestny farár  Emil Kubek.  Peniaze  na  jej výstavbu získal zo zbierky občanov Snakova vysťahovaných v USA. 

           Zásluhou učiteľa  Andreja Košča (narodený v Cigeľke,  okres Bardejov),  ktorý  v Snakove  pôsobil od roku 1876, vedelo z 504 občanov  Snakova  čítať a písať 137.

           Po smrti Andreja Košča (15. február 1900) od 1. septembra pôsobil v Snakove učiteľ Štefan Desiatnik do roku 1917.

         V čase silnej maďarizácie (od roku 1907) štát prevzal celú starostlivosť o školy. Učitelia sa stali štátnymi zamestnancami so zvýšeným platom a zaisteným dôchodkom. Museli však skladať prísahu vernosti štátu a zaviazať sa učiť a vychovávať žiakov v duchu oddanosti vlasti, Uhoskému kráľovstvu. V školách vyučovacím jazykom sa stala maďarčina. V snakovskej škole žiaci používali v treťom a štvrtom ročníku maďarské učebnice. V maďarčine bol vydaný katechizmus a biblia. 

          V školskom roku 1921 - 1922 boli žiakom prvýkrát vydané vysvedčenia. Okrem jazykového vyučovania, matematiky a náboženstva vyučovanie sa rozšírilo o dejepis, zemepis a prírodopis.

           V školskom roku 1924 - 1925 školu navštevovalo 42 žiakov,  pre trinásťročných bola zriadená opakovacia trieda.

          24. januára 1926 v obci bola zriadená obecná knižnica s 30 zväzkami kníh. O rok neskôr svoju činnosť začala "Čitľňa Alexandra Duchnoviča", kde každý večer občania mali možnosť čítať knihy a noviny z obecnej knižnice. 

           Od  školského  roka  1934 - 1935  došlo  k zmene vyučovacieho jazyka zo slovenského na podkarpatsko - ruský.

           Za pôsobenia učiteľa Jána Firtka v školskom roku 1935 - 1936 školu navštevovalo až 113 žiakov. Škola bola dvojtriedna. Prvú triedu tvorili žiaci prvého, druhého a tretieho ročníka. Sruhú triedu navštevovali žiaci štvrtého až ôsmeho ročníka. Vyučovanie zabezpečovali dvaja učitelia. 

           Po druhej svetovej vojne v školskom roku 1953 - 1954 došlo k ďalšej zmene vyučovacieho jazyka. Vyučovacím jazykom sa stal ukrajinský jazyk. 

           Dňa 4. novembra 1957 nastala opäť zmena vyučovacieho jazyka z ukrajinského na slovenský. 

           Na podnet komisie Ministerstva školstva, ktorá školu navštívila, začalo sa v apríli 1974 s výstavbou novej školskej budovy. Kolaudácia novej školskej budovy sa uskutočnila 13. júla 1976. Vyučovať v novej školskej budove sa začalo 1. septembra 1976. Stará školská budova po rekonštrukcii od 1. septembra 1979 slúži pre účely materskej školy.

           Od 1. septembra 1977 na škole pôsobia Mgr. Andrej Slivka (riaditeľ školy) a Mgr. Mária Slivková (vyučujúca). V Snakove pôsobili do roku 2010. Počas ich pôsobenia sa žiaci školy úspešne zúčastňovali mnohých súťaží, ako Hviezdoslavov Kubín (prednes poézie a prózy), Šaliansky Maťko (prednes povesti), Poviem ti básničku (prednes poézie a  prózy  rómskych  žiakov),  matematických   súťaží   (matematická  olympiáda,   matematická   pytagoriáda). Na škole pôsobil folklórny súbor, účastník okresných a krajských súťaží. 

           Významným medzníkom v histórii školy je udelenie Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR čestného názvu školy, a to: Základná škola Emila Kubeka Snakov.

           Počas letných prázdnin v roku 2015 sa začalo s rekonštrukciou budovy školy, ktorá má byť ukončená v roku 2017.

       

      ZOZNAM UČITEĽOV PÔSOBIACICH V MIESTNEJ ŠKOLE

      Meno a priezvisko Roky pôsobenia
      Ján Prokopovič 1818 - 1860
      Andrej Ošľacký 1860 - 1875
      Andrej Košč 1876 - 1901
      Štefan Desiatnik 1901 - 1917
      Adalbert Čisarík 1917 - 1919
      Štefan Juričko 1919 - 1929
      Teodor Millý 1929 - 1931
      Ján Murcko 1931 - 1933
      Jozef Molčan 1933 - 1934
      Ján Firtko 1934 - 1942
      Nikolaj Ševcov 1934 - 1942
      Michal Kopčák 1942 - 1945
      Mikuláš Haraus 1945 - 1959
      Jozef Molčan 1945 - 1949
      Michal Čulák 1945 - 1949
      Anna Mulíková 1946 - 1947
      Ján Barna 1946 - 1947
      Jozef Tulenko 1946 - 1947
      Vladimír Mochnacký 1946 - 1947
      Mária Čepigová 1946 - 1953
      Štefan Jaroščák 1952 - 1953
      Žofia Kramárová 1953 - 1958
      Eliáš Guľaš 1953 - 1959
      Helena Onofrejová 1958 - 1959
      Jozef Šveda 1959 - 1963
      Alžbeta Švedová 1959 - 1963
      Eliaš Guľaš 1963 - 1964
      Terézia Kosťová 1963 - 1964
      Tibor Mohyla 1964 - 1965
      Marta Mohylová 1964 - 1965
      Adam Gal 1964 - 1965
      Ján Olejár 1965 - 1977
      Helena Olejárová 1965 - 1977
      Mária Beňová 1966 - 1967
      Oľga Holevová 1966 - 1967
      Mgr. Andrej Slivka 1977 - 2010
      Mgr. Mária Slivková 1977 - 2010
      Mgr. Jana Trudičová 2001 - 2003
      PaedDr. Andrej Slivka 2009 -
      Mgr. Zuzana Lazorová 2010 - 2019
      Mgr. Soňa Šuťáková 2019- 2020
      Mgr. Jana Kravcová 2020-